Šiesty ročník Detského festivalu ľudovej hudby

Považská Bystrica 18. – 20. júna 2004

Alexander Móži,
etnomuzikológ

Detský festival ľudovej hudby sa opäť dočkal svojho uskutočnenia. V dvojročných intervaloch sa stretávajú deti z celého Slovenska v Považskej Bystrici, aby si zmerali svoje umelecké kvality v speve a hre ľudových piesní. Kto patril toho roku k najlepším, to je obsahom nášho článku. Významné podujatie sa spája už tradične s medzinárodným hudobným festivalom Otvára sa letu brána. Deti na ňom bilancujú a vzájomne konfrontujú náročné stupne osvojenia si ľudovej hudby a spevu, aby si „pridali“ o jednu výbornú naviac ku koncoročnému vysvedčeniu.

    Po prísnych výberových kolách sa stretli deti z jednotlivých krajov Slovenska na festivale ponúkajúcom víťazným sólistom a skupinám tituly laureátov v jednotlivých kategóriách. Odvedené výkony boli na vysokej úrovni. Podávajú svedectvo o stave a kvalite práce hudobných pedagógov s nadanými deťmi. Rozhodne si zaslúžia patričnú publicitu, preto sme sa rozhodli výkony a umiestnenia zaznamenať, okomentovať a publikovať. Chceme aby nezapadli prachom do zabudnutia. Veď deti na nich budujú svoju ďalšiu, stále dokonalejšiu cestu k hudbe, k folklórnemu odkazu našej minulosti. Úspech za úspechom vytvorí najpevnejší most k srdciam poslucháčov a k ich hudobnej popularite. Pre samotných účinkujúcich je naša pochvala iba skromným príspevkom k ďalšiemu prehĺbeniu trvalého osobného vzťahu a lásky k hudbe, spevu a tancu, ktorý im už nikto nevezme.

...

  Traja malí muzikanti z Detskej ľudovej hudby zo Selca pri Trenčíne rozprúdili tanečnú atmosféru svojím domácim piesňovým repertoárom. Heligonkár, huslista a basista nezostali len pri spontánnej hre, ale aj spievali. Predstavovali typ živelných ľudových hráčov – samoukov. Hrali bez zábran asi všetkom čo a ako najlepšie vedeli. Ich bezprostredný spôsob hrania je dnes už úplne ojedinelý tým, že je osvojené iba podľa sluchu bez znalosti hry z nôt. Z hrania, spievania a samotného vystupovania majú úprimnú radosť, ktorú rozdávajú poslucháčom. Ich výkon je vzdialený úsiliu o nejaký inštrumentálny perfekcionizmus. Chcú len hrať podľa vzoru domácich dospelých muzikantov veselo a presvedčivo. Ak nestratia svoj „chytľavý muzikantský nerv“, určite sa s nimi ešte stretneme.

...

Druhý festivalový koncert

...

Zuzka Meszárošová je členkou detského folklórneho súboru Kornička z Trenčína. Okrem toho spieva, venuje sa aj tancu a hre na flautu a gitaru. Jej prvá pieseň Neverila som ja tomu, je pomalá, ťahavá, ale Zuzka v nej objavila miesta, ktoré prinášali istý rytmický agogický posun dopredu, a tým aj zaujímavé mikrotempické prednesové zvláštnosti. Má pekný čistý hlas a v ďalších piesňach tvorila so svojím sympatickým malým heligonkárom Filipom Rebrošom príťažlivú, dobre zohranú dvojicu. Počuli sme polku Nebudem sa vdávat a pomalšiu, veľmi dobre zohranú Slúžila som v Trnave. Vystúpenie zakončila pomalou piesňou bez nástrojového sprievodu A ja vindem na dubinu. Jej hlas sa rozliehal v dlhých koncoch ťahaných tónov hudobných fráz a v peknom zafarbení.

...

Filip Rebroš z Trenčína súťažil v hre na heligónku. V prvej polke preukázal dobré tanečné cítenie. Jeho zručná hra je bez technických problémov. Využíval aj modulačné skoky do príbuzných tónin. Podobne možno charakterizovať aj peknú trenčiansku mazúrku. Rýchly čardáš zmenil náladu jeho bloku, lepšie povedané, pôsobil ako mechanicky pridaný. Úspešná bola záverečná melódia tanca Šimi, šimi, sem. Jediným „nedostatkom“ Filipa Rebroša bol jeho mladý vek. Zabránil mu postaviť sa zoči-voči takmer už dospelému mládencovi Jozefovi Kamenskému. Tento problém bude treba zrejme riešiť vytvorením dvoch kategórií súťažiacich sólistov. Veľa dôvodov nasvedčuje už dnes tomu, že z Filipa Rebroša vyrastie zručný a všestranný muzikant. Úspešne sa venuje aj hre na klarinet, okrem toho spieva a tancuje v domácom súbore.

...

Súťažná porota a výsledky jej hodnotenia

Dva festivalové koncerty pripravili veľa tém na diskusiu pre odbornú porotu. Jej členmi boli: Alexander Móži z Bratislavy, Helena Zahradníková zo Žiliny, Angela Vargicová z Bratislavy a Ivan Sadloň z Púchova. Hodnotenie prebiehalo tým spôsobom, že v každej kategórii sme najprv vyberali širšie návrhy na laureáta od jednotlivých členov poroty. V ďalšom kole sa návrhy zužovali podľa počtu získaných preferencií. Pre účinkujúcich súťažiacich o tituly laureáta festivalu je iste zaujímavé nazrieť do širšieho výberu. Sú to vlastne jednotlivé pásma tých najlepších stojacich svojimi kvalitami tesne vedľa víťaza.

V kategórii ľudových hudieb to boli:

– Ľudová hudba súboru Malý Vtáčnik z Prievidze – laureáti,

– Ľudová hudba Terchovanček z Terchovej,

– Ľudová hudba Dió héj zo Sládkovičova,

– Ľudová hudba Goluska z Oravskej Polhory.

V kategórii speváci sólisti sa do širšieho výberu dostali:

– Duo Matúš Pompura a Marek Kuklica z Pohorelej – laureáti,

Zuzana Meszárošová z Trenčína,

– Dominika Kucharičová z Holíča,

– Eva Dovcová z Rožňavského Bystrého,

– Martina Števková z Lučenca,

– Duo Marek a Jakub Fupšovci zo Štiavníka.

V kategórii spevácke skupiny patrili do širšieho výberu:

– Slniečko z Detvy – laureáti,

– Zázrivček zo Zázrivej,

– Viganček z Košíc, Nitranček z Nitry.

V kategórii sólisti inštrumentalisti sa umiestnili medzi najlepšími:

– Jozef Kamenský z Hriňovej, hra na heligónku – laureát,

– Peter Matis, hra na gajdy, Oravská Polhora,

Filip Rebroš, hra na heligónku, Trenčín,

– Martin Cingel, hra na heligónku, Terchová,

– Maroš Kôpka, hra na heligónku, Zázrivá.

Za výber typického detského repertoáru boli zvlášť ocenení:

– Spevácka skupina Nitranček z Nitry,

– Spevácka skupina Viganček z Košíc.

Za dobrý regionálny prejav boli ocenení:

– Gajdoš Peter Matis z Oravskej Polhory,

– Heligonkár Martin Cingel z Terchovej,

– Detská citarová skupina Dió héj zo Sládkovičova.

( krátené )