najväčšie mesto (820 000 obyv.) v Pobaltí bolo založené v r. 1201 a vďaka svojej polohe pri ústí Daugavy do Rižského zálivu je obchodnou a dopravnou križovatkou ciest medzi východom a západom, juhom a severom. Riga je architektonicky mnohotvárna a je jedným z najkrajších pobaltských miest.

V meste je možné nájsť prvky romantizmu, gotiky, renesancie, baroka i klasicizmu.

Najvýznamnejšie pamiatky sú v Starom meste (Vecríga) na východnom brehu Daugavy.

Najdôležitejším znakom krajiny je Socha slobody (Brīvības piemineklis) - symbol lotyšskej nezávislosti a aleja slobody. Ženská postava a ňou držané hviezdy symbolizujú Lotyšsko a 3 jeho provincie: 

Vidzeme, Kurzeme a Latgale.

   Celé ulice sú postavené v štýle "Art nouveau" t.j. secesie. 200 secesných staveb v Rige má mimoriadny význam pre architekturu minulého stor. prečo môže byť Riga nazývaná aj hlavným mestom svetovej secesie.

   Zaujímavosťou je Dom mačiek pomenovaný podľa sôch 2 mačiek sediacich na vrchole strechy.

    Murovaný Rižský dóm (Rīgas Doms) je najväčším kostolem v Pobaltia (rozmery 187 x 43m, hrúbka múra 2 m). Založený bol v roku 1211 rižským biskupom. Románska katedrála bola postupne prestavovaná až do 18. st., preto sú tu vidieť rôzne slohy. Najstaršie sú románske prvky vo východnej časti, rano-gotickou pamiatkou je krížová chodba, ktorá spájala chrám s bývalým kláštorom. 90 m vysoká  vež pochádza z baroka. 

   Na Radničnom námestí stojí Radnica a Švábsky dom (Melngalvju nams), ktorý od r. 1334 slúžil  ako Dom rižských kupcov Velkej gildy. Pred domom je postavená socha Rolanda I.

V roku 1941 bol zničený. Zaujímavý je gotický interiér jednej zo sál, ktorej krížová klenba je členená do 14 polí a ozdobená dekorativnym vzorom z červených tehál.

   Švédska brána (Zviedru vārti) je jediná doposiaľ stojaca brána a bola postavená vedľa mestských hradieb v dobe švédskej nadvlády (r. 1698) vo švédskom štýle. Hradby postavené v 13.-16. st. boli v r. 1800 zbúrané, aby nebránili rozvoju dopravy a rastu mesta.

Kostol svätého Jakuba (Sv. Jēkaba baznīca - z r. 1225) patril rôznym náboženstvám - po reformácii luteránom, potom jezuitom, dodnes je katolický.

Jeho veža (ako jediná v Rige) mala zvon zavesený mimo - pretože podľa legendy "mal zlozvyk" - samovoľne zvonil, keď zomrela nepoctivá manželka. Občanom sa to nepáčilo a tak bol na ich žiadosť z veže odstránený.

Charakteristickým znakom Rigy je vysoká drevená veža Kostola svätého Petra (Sv. Pētera baznīca). 

Gotický kostol je z červených tehál a pochádza z r. 1209. Púvodne bol katolický, ale od 16. st. je luteránsky.

Veža je 123 m vysoká a vo výške 72 m je vyhliadková plošina, z kt. je prekrásny pohľad na starú Rigu.